Choď na obsah Choď na menu
Reklama
Reklama
 


Kruh medzi Bess a tou beštiou sa stále zmenšoval. Zrazu sa to na ňu vrhlo a začalo jej to lomcovať celým telom... Bessie sa napriek návalu zdesenia, strachu a bezmocnosti podarilo zdvihnúť hlavu, a zazrela tú bledú tvár, čierne dlhé vlasy a žlté oči, ktoré boli celé rozzúrené. Vtom sa pred ňou objavilo namiesto tej ženy akési obrovské, čierne zviera. Bessie sa naň naposledy pozrela a uvedomila si, že má pred sebou veľkého, čierneho vlka. Hneď na to sa jej vlk zahryzol do krku. Tam jej začala prúdiť kolosálna bolesť, ktorá sa nedala opísať. Raz tupá, raz ostrá, raz bodavá ... zatočila sa jej z toho hlava a klesla na zem. Bola však ešte trochu pri vedomí, a uvedomila si, že už pri nej nič nieje ani ju už nič nezviera. Okrem šumenia začula aj akési dopady čohosi na zem. Akoby tam ten vlk pochodoval. Začula zavrčanie a potom náhly beh. Hluk ustal, nad lesom stál bdela noc a Bessie upadla do príšerných bolestí, ešte horších, ako boli tie počiatočné. Zvíjala sa, kričala ako odušu, no les bol prázdny ... ba ani zvieratá už nebolo počuť. Cítila, že sa tu udialo čosi strašne zlé, no zatiaľ o tom nedokázala ani len premýšľať ... rukou si oblapila krk a čakala ...dlho ...

 
Reklama

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.